Dér el-Bahrí sa nachádza na západnom brehu Nílu, oproti Karnaku, vo veľkom prírodnom anfiteátri lemovanom útesom patriacim líbyjskímu územiu. Na juhu sa rozprestiera najposvätnejšia hora. Západný vrcholok, nad ktorým bdie bohyňa vítajúca ,,hlas spravodlivost".
Na týchto miestach sa slnko vyznačuje nezvyčajnou intenzitou. Na pravé poludnie oslepujúca beloba spôsobuje, že chrám ťažko rozlíšiť od vrchu, o ktorý sa opiera.
O tejto lokalite nevieme nič presné pred vládom kráľa Mentuhotepa (11.dynastia). päť storočí pred Hatšepsut dal tento faraón v Dér el-Bahrí postaviť prvú svätyňu, ktorej pozostatky môžeme vidieť práve vedľa Hatšepsutinho chrámu. Jej stavba bola mimoriadne zaujímavá: nádvorie s vysadenými, odkiaľ viedla rampa až po široký podstavec s Usirovou hrobkou v tvare vŕška a strácala sa v zeleni. Za touto hrobkou je ďalšia, vyhĺbená v skale.
V ,,pokojnom " období svojej vlády sa Hatšepsut so svojím architektom Senenmutom venovali stavebnej činnosti. Kráľovná dala vybudovať terasovitý chrám s rampou stúpajúcou až k útesu. Pomenovali ho džeser džeseru, Svätyňa svätýň. A Hatšepsut ho umiestnilana osi svojej hrobky v Údolí kráľov.
Dnes už záhrada vysadená tymiánom a skrášlená bazénom neexistuje. Iba jeden lev naznačuje, odkiaľ kedysi viedla rampa. So svojim náprotivkom (zničený) symbolizujú včerajšok i zajtrajšok a ich večne otvorené oči bdejú nad svätyňou.
Za posledných Ramesseovcov wesetskú oblasť postihli závažné otrasy. vykrádači hrobiek lační po zlate a šperkoch už neváhali pustiť sa aj do kráľovských hrobiek.
Obradníci sa preto rozhodli premiestniť niektoré múmie, aby ich ukryli. Jedným z najbezpečnejších miest sa im videl Dér el-Bahrí, kde vybudovali dve skrýše.
Prvá sa nachádzala pod dlažbou vestibulu, ktorý ústil do kaplniek Thutmoseho I. a Hatšepsut. Tam boli objavené sarkofágy Amonových kňazov z Neskorej doby.
Druhá ukrýva relikvie neoceniteľné hodnoty.
vedľa chrámu na južnej strane boli vyhĺbené šachty hlboké dvanásť metrov a sedemdesiatmetrová chodba, ktorá vyústila do veľkej siene. V nej boli ukryté múmie faraónov z osemnástej a devätnástej dynastie, medzi nimi Amenhotepa I., Thutmose II., Sethi I. a Ramesse II.
Na týchto miestach sa slnko vyznačuje nezvyčajnou intenzitou. Na pravé poludnie oslepujúca beloba spôsobuje, že chrám ťažko rozlíšiť od vrchu, o ktorý sa opiera.
O tejto lokalite nevieme nič presné pred vládom kráľa Mentuhotepa (11.dynastia). päť storočí pred Hatšepsut dal tento faraón v Dér el-Bahrí postaviť prvú svätyňu, ktorej pozostatky môžeme vidieť práve vedľa Hatšepsutinho chrámu. Jej stavba bola mimoriadne zaujímavá: nádvorie s vysadenými, odkiaľ viedla rampa až po široký podstavec s Usirovou hrobkou v tvare vŕška a strácala sa v zeleni. Za touto hrobkou je ďalšia, vyhĺbená v skale.
V ,,pokojnom " období svojej vlády sa Hatšepsut so svojím architektom Senenmutom venovali stavebnej činnosti. Kráľovná dala vybudovať terasovitý chrám s rampou stúpajúcou až k útesu. Pomenovali ho džeser džeseru, Svätyňa svätýň. A Hatšepsut ho umiestnilana osi svojej hrobky v Údolí kráľov.
Dnes už záhrada vysadená tymiánom a skrášlená bazénom neexistuje. Iba jeden lev naznačuje, odkiaľ kedysi viedla rampa. So svojim náprotivkom (zničený) symbolizujú včerajšok i zajtrajšok a ich večne otvorené oči bdejú nad svätyňou.
Za posledných Ramesseovcov wesetskú oblasť postihli závažné otrasy. vykrádači hrobiek lační po zlate a šperkoch už neváhali pustiť sa aj do kráľovských hrobiek.
Obradníci sa preto rozhodli premiestniť niektoré múmie, aby ich ukryli. Jedným z najbezpečnejších miest sa im videl Dér el-Bahrí, kde vybudovali dve skrýše.
Prvá sa nachádzala pod dlažbou vestibulu, ktorý ústil do kaplniek Thutmoseho I. a Hatšepsut. Tam boli objavené sarkofágy Amonových kňazov z Neskorej doby.
Druhá ukrýva relikvie neoceniteľné hodnoty.
vedľa chrámu na južnej strane boli vyhĺbené šachty hlboké dvanásť metrov a sedemdesiatmetrová chodba, ktorá vyústila do veľkej siene. V nej boli ukryté múmie faraónov z osemnástej a devätnástej dynastie, medzi nimi Amenhotepa I., Thutmose II., Sethi I. a Ramesse II.