Duša resp. duchovná zložka bola pre Egypťanov veľmi dôležitá. Bola to podstata človeka, ktorá "žila aj po smrti". Musíme si ale uvedomiť, že Egypťania pojem duša nepoznali. Miesto neho mali tri "duše" Ach, Ba a Ka.
ACH
Ach je to nadpozemská bytosť stelesňujúca duchovné sily človeka alebo boh.
Tento pojem je pre nás ťažko pochopiteľný, lebo sa vymyká z nášho systému p
redstáv a nemáme preň vhodný ekvivalent. Podľa najstarších egyptských zvitkov ho mal v sebe každý človek: bol náprotivkom jeho materiálnej zložky, čiže tela, a predstavoval jeho nematerálnu zložku (duch). Kedy a ako v človeku pôsobil, zachované texty jednoznačne nevysvetľujú. Zdá sa, že podľa viery Egypťanov sa rodil spoločne s človekom a bol zdrojom jeho intelektuálnych a psychických síl. Spoločne s človekom však neumieral, ale existoval, resp. mohol existovať naveky. Na to však bolo potrebné splniť dve podmienky. Po prvé: človek musel byť správne pochovaný, t.j. podľa všetkých predpísaných obradov, a po druhé: jeho telo muselo ostať zachované, čiže mumifikované a bezpečne uložené do hrobky. V textoch pyramídach sa píše "mŕtvy je naplnený svojím Achom" alebo "Ach patrí nebu, telo zemi".
Achom zomretých prinášali Egypťania obete v podobe potravín a nápojov, aby z nich čerpali silu podobne ako ľudia.
BA
Ba je božská alebo polobožská bytosť, "žijúca duša" človeka a boha.
Podľa egyptských predstáv bol Ba jednou z nemateriálnych zložiek človeka, ktorá bola spojená s jeho materiálnou zložkou, čiže s telom. Podobal sa tomu, čomu my h
ovoríme duša. Egypťania verili, že sa rodí spolu s človekom a že jeho smrťou nevyhnutne nezaniká. Mohol žiť tak dlho, ako dlho sa zachovalo telo, tak to mohlo byť aj večne. Pojem Ba sa tiež vysvetľuje ako "čistá duša". Úlohou Ba bolo chrániť človeka po smrti a starať sa o jeho mŕtvolu. Na telo človeka bol viazaný iba svojou existenciou, ináč sa mohol voľne pohybovať ako vták a nemusel v ňom prebývať.
"Žije na všetkých miestach, čo má rád, prijíma všetky podoby, ktoré si želá, plní všetky sľuby a uniká všetkým nepriateľom" hovorí sa o ňom v Knihe mŕtvych.
Každý človek mal teda svojho Baa, faraóni ich mali dokonca niekoľko a bohovia tiež.
Pokiaľ ide o bohov, bol Ba tiež jednou z foriem ich prejavu (napr.:krokodíl bol Baom boha Sobeka, slno bolo Baom boha Re...).
Baom mŕtvych prinášali Egypťania zádušné obete v potravinách a nápojoch.
KA
Ka sa chápe ako ochranný duch alebo "duchovný bojovník" človeka a boha.
Ka tiež tvorí (spolu s Ach a Ba) nemateriálnu zložku človeka.
Rodil sa súčasne s človekom a sprevádzal ho po celý život, pri jeho smrti však sám nevyhnutne neumieral. Mohol žiť večne, ale len pod podmienkou, ak bolo telo mumifikované a pri pochovávaní boli dodržané obrady.
Po tom, aby Ka žil večne, túžili všetci Egypťania. Kým totiž žil a kým žilo meno z
oomretého, bolo mŕtve len telo, no jeho osobnosť žila aj naďalej. Ka mal teda neobyčajne významnú úlohu. Mal ju však už aj v živote na tomto svete.
Ka nemožno charakterizovať jedným slovom; pre preklad jeho mena nemá nijaký novodobý slovník presný ekvivalent. A ani egyptológovia nie sú pri jeho preklade jednotní. G. Maspero v ňom videl "duševného dvojníka" človeka, J.H. Breasted "ochranného génia", G. Steindorff "strážneho ducha", A. Erman "stelesnenú životnú silu", A.H. Gardiner "duchovnú podstatu", S. Sauneron v ňom vidí "manifestáciu vitálnej sily človeka" a H. Bonnet "pradôvod a prapôvod všetkých fyzických a psychických síl človeka". Podľa J. Černého má tento pojem v rozličných súvislostiach rozličný význam, pričom niekedy zodpovedá našej "osobnosti" alebo "individualite", inokedy "duchu" alebo "duši", dakedy "povahe či "podstate", inokedy "postaveniu", občas aj "osudu", najčastejšie a najvšeobecnejšie ho možno chápať ako "ochranného ducha človeka", ako jeho "druhé ja".
To všetko platí o Ka normálneho človeka. Faraóni mávali aj viacero Kaov a bohovia ešte viac. Napríklad boh slnka Re mal pôvodne sedem Kaov, neskôr sa ich počet zdvojnásobil. Pritom každý z nich mal aj svoje meno: Sila, Moc, Úspech, Veľaváženosť, Sláva, Vyžarovanie, Trvanie života, Čarovná moc, Vševedúcnosť, Vševidiacnosť atď.
V bližšie neznámom čase dostal Ka aj ženskú partnerku. Volala sa HEMUSET, ale o ich vzájomých vzťahoch skoro nič nevieme.
Večný život Kaa udržovali pozostalí obetnými darmi v podobe potravín a nápojov.
V prípade kráľa mali tieto obete charakter štátneho aktu a konali sa s veľkou pompou v zádušných chrámoch, ktoré boli prúbytkami "kráľovho Kaa".
ACH
Ach je to nadpozemská bytosť stelesňujúca duchovné sily človeka alebo boh.
Tento pojem je pre nás ťažko pochopiteľný, lebo sa vymyká z nášho systému p

Achom zomretých prinášali Egypťania obete v podobe potravín a nápojov, aby z nich čerpali silu podobne ako ľudia.
BA
Ba je božská alebo polobožská bytosť, "žijúca duša" človeka a boha.
Podľa egyptských predstáv bol Ba jednou z nemateriálnych zložiek človeka, ktorá bola spojená s jeho materiálnou zložkou, čiže s telom. Podobal sa tomu, čomu my h

"Žije na všetkých miestach, čo má rád, prijíma všetky podoby, ktoré si želá, plní všetky sľuby a uniká všetkým nepriateľom" hovorí sa o ňom v Knihe mŕtvych.
Každý človek mal teda svojho Baa, faraóni ich mali dokonca niekoľko a bohovia tiež.
Pokiaľ ide o bohov, bol Ba tiež jednou z foriem ich prejavu (napr.:krokodíl bol Baom boha Sobeka, slno bolo Baom boha Re...).
Baom mŕtvych prinášali Egypťania zádušné obete v potravinách a nápojoch.
KA
Ka sa chápe ako ochranný duch alebo "duchovný bojovník" človeka a boha.
Ka tiež tvorí (spolu s Ach a Ba) nemateriálnu zložku človeka.
Rodil sa súčasne s človekom a sprevádzal ho po celý život, pri jeho smrti však sám nevyhnutne neumieral. Mohol žiť večne, ale len pod podmienkou, ak bolo telo mumifikované a pri pochovávaní boli dodržané obrady.
Po tom, aby Ka žil večne, túžili všetci Egypťania. Kým totiž žil a kým žilo meno z

Ka nemožno charakterizovať jedným slovom; pre preklad jeho mena nemá nijaký novodobý slovník presný ekvivalent. A ani egyptológovia nie sú pri jeho preklade jednotní. G. Maspero v ňom videl "duševného dvojníka" človeka, J.H. Breasted "ochranného génia", G. Steindorff "strážneho ducha", A. Erman "stelesnenú životnú silu", A.H. Gardiner "duchovnú podstatu", S. Sauneron v ňom vidí "manifestáciu vitálnej sily človeka" a H. Bonnet "pradôvod a prapôvod všetkých fyzických a psychických síl človeka". Podľa J. Černého má tento pojem v rozličných súvislostiach rozličný význam, pričom niekedy zodpovedá našej "osobnosti" alebo "individualite", inokedy "duchu" alebo "duši", dakedy "povahe či "podstate", inokedy "postaveniu", občas aj "osudu", najčastejšie a najvšeobecnejšie ho možno chápať ako "ochranného ducha človeka", ako jeho "druhé ja".
To všetko platí o Ka normálneho človeka. Faraóni mávali aj viacero Kaov a bohovia ešte viac. Napríklad boh slnka Re mal pôvodne sedem Kaov, neskôr sa ich počet zdvojnásobil. Pritom každý z nich mal aj svoje meno: Sila, Moc, Úspech, Veľaváženosť, Sláva, Vyžarovanie, Trvanie života, Čarovná moc, Vševedúcnosť, Vševidiacnosť atď.
V bližšie neznámom čase dostal Ka aj ženskú partnerku. Volala sa HEMUSET, ale o ich vzájomých vzťahoch skoro nič nevieme.
Večný život Kaa udržovali pozostalí obetnými darmi v podobe potravín a nápojov.
V prípade kráľa mali tieto obete charakter štátneho aktu a konali sa s veľkou pompou v zádušných chrámoch, ktoré boli prúbytkami "kráľovho Kaa".