Už dávno pred založením Káhiry tu bola rímska pevnosť Babylon. V roku
640 n. l. založil arabský vojvodca Amr-ibn-Elass osadu El Fustat, na
mieste kde je dnes staré 
mesto Káhiry. Dnešné meno El-Qahira dostalo
mesto už v roku 969 n. l. a znamená „Neporaziteľná“.
Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Ďalej mešita Muhammeda Aliho známa aj ako Alabastrová mešita, ktorá sa nachádza na Citadele Káhiry a bola dokončená v roku 1857. Študenti z celého islamského sveta študujú v Azharmovej mešite a Moslimskej univerzite Al–Azhar založenej v roku 988 n. l.
V časoch faraónov bol východný breh Nílu určený pre živých a západný breh pre mŕtvych. Dnes je západný breh Nílu modernou časťou egyptského hlavného mesta,
ku ktorej patrí univerzita, predmestie Zamalek a obytná
štvrť Dokki. Na okraji mesta krajina náhle mení ráz a začína tzv.
egyptský vidiek s datľovými palmami, kanálmi, hlinenými obydliami a
bujnými zelenými poliami.
Egyptské archeologické múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti. Jeho hrob sa nachádza na cestnom
mieste pred múzeom. Vystavených je tu vyše 40.000 exponátov (zo
stotisíc), ktoré obhliadnuť za niekoľko normálnych návštev múzea je
doslova nemožné. Vrcholom zbierky je bez pochyby výstava faraóna
Tutanchamona s masívnou faraónovou zlatou maskou a ďalšími vzácnymi a
peknými kusmi z hrobu objavenom v Údolí kráľov pri Luxore v roku 1922.
K vysokým budovám z koloniálneho obdobia, dôstojným a blednúcim, sa pripája
odvážna architektúra racionálneho zovňajšku, ktorá má zabezpečiť prśtrešie ďaľším občanom rýchle sa rozrastajúceho národa. na rovnaké problémy musí reagovať dopravná sieť - každým dňom pribúdajú nové cesty a nebývalé stavebné riešenia. V jednom byte žije obyčajne viac rodín, prijímajú sa podnájomníci. Podľa odhadov je mesto domovom asi 15 miliónov ľudí, pričom ďaľšie štyri milióny dochádzajú kaźdý deň do Káhiry za prácou a využívajú hromadnú dopravu a veľkú rozlohu mesta.
mesto Káhiry. Dnešné meno El-Qahira dostalo
mesto už v roku 969 n. l. a znamená „Neporaziteľná“.Káhira je veľmi staré islamské mesto s nespočetnými mešitami. Najznámejšia z nich je v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväčšou mešitou v Káhire a treťou najväčšou na svete. Ďalej mešita Muhammeda Aliho známa aj ako Alabastrová mešita, ktorá sa nachádza na Citadele Káhiry a bola dokončená v roku 1857. Študenti z celého islamského sveta študujú v Azharmovej mešite a Moslimskej univerzite Al–Azhar založenej v roku 988 n. l.
V časoch faraónov bol východný breh Nílu určený pre živých a západný breh pre mŕtvych. Dnes je západný breh Nílu modernou časťou egyptského hlavného mesta,
ku ktorej patrí univerzita, predmestie Zamalek a obytná
štvrť Dokki. Na okraji mesta krajina náhle mení ráz a začína tzv.
egyptský vidiek s datľovými palmami, kanálmi, hlinenými obydliami a
bujnými zelenými poliami.Egyptské archeologické múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku 1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej cudziny. Svoj cieľ dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a najväčšiu zbierku egyptských starožitnosti. Jeho hrob sa nachádza na cestnom
mieste pred múzeom. Vystavených je tu vyše 40.000 exponátov (zo
stotisíc), ktoré obhliadnuť za niekoľko normálnych návštev múzea je
doslova nemožné. Vrcholom zbierky je bez pochyby výstava faraóna
Tutanchamona s masívnou faraónovou zlatou maskou a ďalšími vzácnymi a
peknými kusmi z hrobu objavenom v Údolí kráľov pri Luxore v roku 1922.K vysokým budovám z koloniálneho obdobia, dôstojným a blednúcim, sa pripája
odvážna architektúra racionálneho zovňajšku, ktorá má zabezpečiť prśtrešie ďaľším občanom rýchle sa rozrastajúceho národa. na rovnaké problémy musí reagovať dopravná sieť - každým dňom pribúdajú nové cesty a nebývalé stavebné riešenia. V jednom byte žije obyčajne viac rodín, prijímajú sa podnájomníci. Podľa odhadov je mesto domovom asi 15 miliónov ľudí, pričom ďaľšie štyri milióny dochádzajú kaźdý deň do Káhiry za prácou a využívajú hromadnú dopravu a veľkú rozlohu mesta.