Necelých tridsať kilometrov od centra Káhiry je palmový háj, kde nájdete alabastrovú sfingu, ktorá už nestráži nijaký chrám, stélu z obdobia Wahibreho (26.dynastia), beznohú sochu Ramesseho II. ležiacu na chrbte: také sú najvyditeľnejšie pozostatky prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta, slávneho Mennoferu (gr.Memfis).
Názov Mennofer pochádza z Men-nefer, čo znamená "dokonalosť je stabilná, pevná". Mesto sa volalo aj "Biely Múr", na pamiatku prvej pevnosti, "váha Obidvoch krajín", "život Obidvoch krajín", pretože to bol bod rovnováhy i styčný bod medzi Dolným a Horným Egyptom.
Toto mesto bolo založené okolo roku 3000 p.n.l. ako pevnosť. Na začiatku Starej ríše sa stalo hlavným mestom Egypta.V priebehu dlhých faraónskych dejín, a dokonca aj v čase, keď bol Weset oslnivým a bohatým hlavným mestom, Mennofer zostal hospodárskym centrom krajiny. V meste bolo niekoľko svätýň, z ktorých Hout-ka-Ptah, "chrám Ptahovej tvorivej energie", je v gréčtine pomenovaný Aigyptos, čiže Egypt.
Kresťania a Arabi zničili Mennofer. Pamiatky boli rozobraté kameň po kameni, a na miesto "života Obidvoch krajín" sa zabudlo. Bolo si treba počkať až do 19. storočia, keď ho archeológovia s istotou identifikovali. Pokračovalo sa vo vykopávkach, aby sa nazhromaždilo čo najviac informácií o zaniknutom meste.
Názov Mennofer pochádza z Men-nefer, čo znamená "dokonalosť je stabilná, pevná". Mesto sa volalo aj "Biely Múr", na pamiatku prvej pevnosti, "váha Obidvoch krajín", "život Obidvoch krajín", pretože to bol bod rovnováhy i styčný bod medzi Dolným a Horným Egyptom.
Toto mesto bolo založené okolo roku 3000 p.n.l. ako pevnosť. Na začiatku Starej ríše sa stalo hlavným mestom Egypta.V priebehu dlhých faraónskych dejín, a dokonca aj v čase, keď bol Weset oslnivým a bohatým hlavným mestom, Mennofer zostal hospodárskym centrom krajiny. V meste bolo niekoľko svätýň, z ktorých Hout-ka-Ptah, "chrám Ptahovej tvorivej energie", je v gréčtine pomenovaný Aigyptos, čiže Egypt.
Kresťania a Arabi zničili Mennofer. Pamiatky boli rozobraté kameň po kameni, a na miesto "života Obidvoch krajín" sa zabudlo. Bolo si treba počkať až do 19. storočia, keď ho archeológovia s istotou identifikovali. Pokračovalo sa vo vykopávkach, aby sa nazhromaždilo čo najviac informácií o zaniknutom meste.