Staroveký Egypťania verili v posmrtný život. Boli presvedčení, že po smrti duša 
človeka putuje do podsvetia, nazývaného Duat alebo Ríša mŕtvych. Aby sa však človek mohol tešiť z večného života, potreboval aj svoje telo. Preto Egyťania venovali mumifikácií náležitú pozornosť. Veď bez tela bude duša bezcielne blúdiť a nikdy nenájde svoj vytúžený pokoj.
Tento proces nevznikol zo dňa na deň. Prvé múmie boli veľmi jednoduché. Telo vysušili na slnku a zabalili do ovínadiel. Neskôr využili skúsenosti s uskladňovanie rýb a telá nasoľovali, čo ale viedlo k porušovaniu pokožky. Koža sa musela pokresliť rôznymi detailamia, telo potom vyzeralo ako socha Prelom nastal za štvrtej dynastie, keď sa prišlo na to, že hnilobný proces zasahuje najprv vnútorné orgány. Tiež sa prišlo na to, že hnilobu možno odstrániť pomocou nátronu. V Strednej ríši sa vymyslel spôsob vyberania mozgu cez nosné dierky. V treťom prechodnom období sa pokožka vypchávala a do očných jamiek sa kládli umelé oči. V Rímskej dobe tento proces upadá a postupne zaniká.
Pri tomto procese balzamovanie boli prítomní kňazi boha Anupa, so šakalou maskou tohto boha. Anup bol bohom mumifikácie a pohrebísk. Sprevádzal mŕtvych na ich ceste k Usirovi.
N
a začiatku mumifikácie sa vybrali z tela všetky vnútornosti, okrem srdca (Egypťania považovali srdce za orgán, ktorý riadi celé telo) a obličiek. Ukladali ich do nádob, ktoré sa nazývajú kanopy. Tieto nádoby mali hlavy štyroch synov boha Hora. S hlavou paviána bol Hapi. Do tejto kanopy sa dávali pľúca. Amset mal hlavu človeka a uschovával pečeň. Žalúdok bol v kanope s hlavou šakala. Jeho meno bolo Daumutef. A posledný s hlavou sokola bol Kebehsenuf . Táto kanopa slúžila na uschovanie čriev.
Po odstánený vnútorných orgánov dali tela do roztoku hydroxidu sodného (nátron) na skoro sedemdesiat dní, aby sa dôkladne vysušilo. Potom telo vyplnili látkami alebo pilinami a dôkladne ho naolejovali. Už ostávalo telo len obviazať. Používali na to kusy starých látok, perín... Spolu boli tieto obväzy dlhé aj niekoľko desiatok metrov. Medzi jednotlivé vrstvy sa vkladali ešte amulety, aby ochraňovali telesnú schránku zosnulého.
človeka putuje do podsvetia, nazývaného Duat alebo Ríša mŕtvych. Aby sa však človek mohol tešiť z večného života, potreboval aj svoje telo. Preto Egyťania venovali mumifikácií náležitú pozornosť. Veď bez tela bude duša bezcielne blúdiť a nikdy nenájde svoj vytúžený pokoj.Tento proces nevznikol zo dňa na deň. Prvé múmie boli veľmi jednoduché. Telo vysušili na slnku a zabalili do ovínadiel. Neskôr využili skúsenosti s uskladňovanie rýb a telá nasoľovali, čo ale viedlo k porušovaniu pokožky. Koža sa musela pokresliť rôznymi detailamia, telo potom vyzeralo ako socha Prelom nastal za štvrtej dynastie, keď sa prišlo na to, že hnilobný proces zasahuje najprv vnútorné orgány. Tiež sa prišlo na to, že hnilobu možno odstrániť pomocou nátronu. V Strednej ríši sa vymyslel spôsob vyberania mozgu cez nosné dierky. V treťom prechodnom období sa pokožka vypchávala a do očných jamiek sa kládli umelé oči. V Rímskej dobe tento proces upadá a postupne zaniká.
Pri tomto procese balzamovanie boli prítomní kňazi boha Anupa, so šakalou maskou tohto boha. Anup bol bohom mumifikácie a pohrebísk. Sprevádzal mŕtvych na ich ceste k Usirovi.
N
a začiatku mumifikácie sa vybrali z tela všetky vnútornosti, okrem srdca (Egypťania považovali srdce za orgán, ktorý riadi celé telo) a obličiek. Ukladali ich do nádob, ktoré sa nazývajú kanopy. Tieto nádoby mali hlavy štyroch synov boha Hora. S hlavou paviána bol Hapi. Do tejto kanopy sa dávali pľúca. Amset mal hlavu človeka a uschovával pečeň. Žalúdok bol v kanope s hlavou šakala. Jeho meno bolo Daumutef. A posledný s hlavou sokola bol Kebehsenuf . Táto kanopa slúžila na uschovanie čriev.
Po odstánený vnútorných orgánov dali tela do roztoku hydroxidu sodného (nátron) na skoro sedemdesiat dní, aby sa dôkladne vysušilo. Potom telo vyplnili látkami alebo pilinami a dôkladne ho naolejovali. Už ostávalo telo len obviazať. Používali na to kusy starých látok, perín... Spolu boli tieto obväzy dlhé aj niekoľko desiatok metrov. Medzi jednotlivé vrstvy sa vkladali ešte amulety, aby ochraňovali telesnú schránku zosnulého.
