Keď faraón zomrel nastalo sedemdesiatdňové obdobie smútku. Sedemdesiatdní, lebo tak dlho trvala mumifikácia (pozri: mumifikácia). Zatiaľ žili ľudia v strachu a úzkosti. Počas týchto sedemdesiatich dní sa muži neholili, ženy sa neupravovali, ale plakali, tak ako najviac vedeli.
Po mumifikácií bol faraón odnesený do svojej hrobky, ktorú si dal stavať už počas svojho života. Tam bol vykonaný obrad otvárania úst, očí a uší. Faraónovu hrobku po tom starostlivo zapečatili a konala sa pred ňou oslava na počesť mŕtveho kráľa. Jedlo, čo sa nezjedlo, bolo po tom zahrabané pri dverách hrobky.
